Keď sme dostali pozvánku z ev.a.v. zboru v Budapešti na 9. apríla 2017 pri príležitosti spomienky na 155.výročie osamostatnenia tohto zboru a 150. výročie posvätenia chrámu Božieho, rozhodli sme sa toto pozvanie prijať.
Pri týchto významných výročiach má byť odhalený nový pamätník a nástenná tabuľa nášho rodáka z Brezničky, ev.a.v. farára Martina Morháča, ktorý v budapeštianskom zbore bol kazateľom 35 rokov (1906-1941). Slávnostné služby Božie poctili okrem domácich aj najvyšší predstavitelia ECAV na Slovensku – generálny biskup Miloš Klátik, najvyšší predstaviteľ slovenskej ECAV v Českej republike, superintendent Marian Čop a emeritný biskup Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Imre D. Szebik. Služby Božie prebiehali v priestoroch Lutherovho domu, pretože chrám Boží už nie je v prevádzke niekoľko rokov. Služby Božie boli s Večerou Pánovou. Slávnostnú kázeň mal generálny biskup ECAV Miloš Klátik, ktorý okrem iného vyzdvihol pastoračnú prácu kazateľov – Slovákov, pôsobiacich v tomto zbore (Kollár, Bachát, Izák) a hlavne nášho rodáka Martina Morháča.
Po ukončení služieb Božích sa úctyhodný počet účastníkov vybral na miesto posledného odpočinku nášho rodáka a jeho manželky, na cintorín nachádzajúci sa na Fiumejskej ceste. Tento cintorín pripomína so svojimi historickými sochami a náhrobnými kameňmi skôr rozprávkovú krajinu ako miesto posledného odpočinku.
Odhalenie náhrobného kameňa malo dôstojný priebeh. Prihovorila sa predstaviteľka budapeštianskej samosprávy a predstavitelia evanjelickej cirkvi, vystúpil aj domáci spevokol. Po položení smútočných vencov a kvetín sme sa presunuli opäť na Rákociho ulicu, kde sa prihovoril zástupca veľvyslanca SR v Maďarsku a v portáli ev. kostola bola odhalená pamätná tabuľa Martina Morháča.
Celý sviatočný obrad mal dôstojnú úroveň a nadobudol som pocit, že náš rodák Martin Morháč bol veľkou a uznávanou osobnosťou u našich budapeštianskych evanjelických Slovákov. Môžem s určitosťou potvrdiť, že nedeľu čo nedeľu naplnený Chrám Boží bol hlavne vďaka jeho revolučným kázňam.
Na záver chcem poďakovať sestre farárke Hilde Gulcsiovej – Fabuľovej za vrúcne prijatie a starostlivosť a prasynovcovi M. Morháča, Milanovi Morháčovi, za jeho úctu k predkovi a jeho službu pri absolvovaní tejto našej cesty.
A moje želanie? Mali by sme k tejto osobnosti prejaviť patričnú úctu i na domácej pôde. Ľudovít Géč