Obec Kalinovo, o ktorej je prvá písomná zmienka z roku 1279, leží v severnej časti Ipeľskej kotliny okresu Poltár. Vznikla z dvoch obcí – Kalinova a Hrabova, ktoré oddeľuje rieka Ipeľ. (Podľa archeologických vykopávok je staršie Hrabovo.)
Kalinovsko-hrabovský evanjelický cirkevný zbor patrí do Novohradského seniorátu. Zbor vznikol koncom 16. storočia. Prvé vystúpenie evanjelického kazateľa Jána Naďa sa spomína v roku 1590. Už vtedy k matkocirkvi patrili filiálky Veľká Ves a Breznička.
Vtedajšiemu cirkevnému zboru pomáhali hospodársky aj politicky miestni zemepáni Etreovci a Battovci. Darovali cirkvi pozemky a v 17. storočí v stoličných kongregáciách zastávali aj záujmy kalinovského zboru, keďže obidve rodiny pôsobili v Novohrade v rôznych stoličných úradoch. Rodina Pavla Battu sa najmä v 17. storočí pričinila o rozvoj obce. Vlastnili tu pivovar, mlyn, hámor a evanjelickú školu na úrovni nižšieho gymnázia. Do tohto chodil v rokoch 1694 – 95 do triedy gramatikov aj Matej Bel, neskorší významný evanjelický farár, polyhistor, stredoškolský učiteľ, veľká ozdoba Uhorska. V ťažkých rokoch protireformácie tu ako kňaz pôsobil Michal Gótš, ktorý neprežil prenasledovanie jezuitov, väznenie a galeje. Na jeho pamiatku je v evanjelickom chráme Božom umiestnená pamätná tabuľa z roku 1925. V čase tzv. tichého prenasledovania z konca 17. a začiatku 18. storočia je zo zápisov z vizitácií rímskokatolíckych diakonov zjavné, že kalinovsko-hrabovský cirkevný zbor je až na rodinu Mikuláša Etreho evanjelický, no napriek tomu kalinovskí farári v tomto čase nemohli vykonávať náboženské obrady vo filiálkach. Zmenilo sa to až v období po tolerančnom patente (1781) v roku 1783. Ďalšia skúška čakala na našich evanjelikov po nástupe politiky maďarizácie. Kalinovo ostalo čisto slovenskou obcou, hoci len 5 km južne je obec s národnostne zmiešaným obyvateľstvom.
Po vzniku Československej republiky sa materiálna situácia zboru zlepšovala a v roku 1924 sa mohlo začať s opravou zvonice a zhotovením nových zvonov. Na miestnych cirkevných zhromaždeniach sa vážne zaoberali aj prípravami na opravu kostola a jeho elektrifikáciu, čo sa podarilo v rokoch 1940 – 41. Počas vojnových rokov pracovalo v Kalinove veľmi aktívne Združenie evanjelickej mládeže. Okrem náboženskej činnosti sa mládež venovala aj kultúre, najmä recitovaniu a divadlu. Po roku 1946 Združenie ev. mládeže zaniklo a postupne sa vytrácal aj verejný cirkevný život v obci. Nový režim vytlačil počas niekoľkých rokov cirkev na okraj spoločnosti, hoci veľa neprávostí a atmosféru strachu si spôsobili sami občania. Z novodobých dejín sú pre starších žijúcich členov CZ významní kňazi, otec a syn, Július a Ján Kalanda, ktorí viedli zbor, pre cirkev v ťažkých časoch maďarizácie a neskôr socializmu, takmer 80 rokov.
Po zlomových rokoch 1989 – 90 vzkriesil duchovný život zborový farár Ján Velebír s manželkou, kedy sa rozvinula práca s deťmi a mládežou, začala činnosť spevokolu, stretávali sa ženy, prebudila sa túžba po bibllickom štúdiu a postavila sa nová fara. V rozvoji zboru týmto smerom pokračoval aj brat farár Marián Čop, kedy vznikol detský spevokol a klub mamičiek. Duchovný život viedlo v našom cirkevnom zbore 28 kazateľov, 29. je súčasný brat farár Ondrej Šoltés. Kalinovsko-hrabovský cirkevný zbor v súčasnosti tvorí 708 členov (Kalinovo – 488, Veľká Ves – 125, Breznička – 95 členov). Bohoslužobný život sa sústreďuje v chráme matkocirkvi a v chrámoch filiálok, vnútromisijný život v zborových priestoroch fary.
Naši veriaci sa na bohoslužbách v Kalinove stretávajú v pamiatkovo chránenom kostole, ktorého sakristia je v románskom slohu z 13. st., oltár je barokový a kazateľnica klasicistická. Rekonštrukcia interiéru kostola bola dokončená v roku 2006. Vo Veľkej Vsi je barokovo klasicistický kostol z roku 1772, veža bola pristavaná v roku 1802. Veľká rekonštrukcia bola dokončená v roku 2014. V Brezničke je neskoroklasicistický kostol z roku 1862. Evanjelická fara bola postavená v rokoch 1989 – 92, stará budova fary sa používa ako hospodárska budova.